EÚ v roku 2017: Ekonomika a obchod

Komisia predstaví svoju víziu pre eurozónu. Rozhodnutia padnú v oblasti daní, bankovej únie, aj obchodných zmlúv CETA a TTIP.

ROZHODNUTIA, KTORÉ PADNÚ

EFSI 2.0: Viac peňazí na rôznorodejšie investície

V prvom rade sa dá očakávať, že Európsky parlament spolu s Radou v zrýchlenom režime odsúhlasia rozšírenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) – hlavný pilier Investičného plánu pre Európu. Ide o jednu z legislatívnych priorít na rok 2017. Z prvej verzie EFSI sa na Slovensku spolufinancuje bratislavský obchvat.

Čítajte aj: Šéf EFSI: Z Luxemburgu sa všetko spraviť nedá

Na pozícií Rady k predĺženiu životnosti fondu do roku 2020 ako aj k ďalším vylepšeniam sa dohodli ministri financií počas slovenského predsedníctva v decembri.

Dane už nie sú nedotknuteľná oblasť

Európska komisia na jeseň predstaví nové opatrenia v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH). Nadviaže tak na akčný plán z apríla minulého roka, ktorý predpokladá vytvorenie jednotného európskeho systému DPH, odolnejšieho voči podvodom. Členské štáty strácajú na výbere DPH takmer 160 miliárd eur ročne.

Čítajte aj: Únia stupňuje boj proti daňovým únikom

Novými opatreniami chce Komisia zjednodušiť systém DPH najmä pre malé a stredné podniky, ako aj v oblasti elektronického obchodu.

Práce budú pokračovať aj na zavedení spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb (CCCTB), pričom prvým krokom je dosiahnutie zhody na spoločnom daňovom základe (CCTB). Od roku 2001 ide už o štvrtý pokus Komisie zaviesť jednotné pravidlá zdaňovania firiem v EÚ. Posledný návrh stroskotal v Rade kvôli nezhodám štátov v otázke výberu daní od nadnárodných spoločností.

Čítajte aj: Komisia predstavila nový návrh reformy zdaňovania firiem. V čom je iný?

Súčasný návrh, najmä rozdelenie reformy do dvoch fáz, Slovensko podporuje. Opozíciu voči návrhu je však počuť napríklad zo susednej Českej republiky.

Do konca roka Únia predstaví aj očakávaný zoznam nespolupracujúcich štátov v daňovej oblasti – tzv. čiernu listinu daňových rajov. Na metodike sa dohodli ministri financií počas slovenského predsedníctva. Stanovené kritéria však čelia kritike, keďže sa podľa nich na zoznam nemusia dostať krajiny s nulovým zdaňovaním.

Čítajte aj: Ivan Lesay: Nie sme zásadne proti európskej dani

Banková únia: Chrániť vklady spoločne

Jednou z legislatívnych priorít na tento rok je aj dobudovanie bankovej únie. Rada by s Európskym parlamentom mala uzavrieť najmä proces vytvorenia spoločného európskeho systému ochrany vkladov (EDIS) – tretí pilier bankovej únie.

Podľa návrhu Komisie by mal za bankové vklady v rámci EÚ do sumy 100 tisíc eur ručiť spoločný európsky fond. Takýto návrh však podľa Nemecka zachádza priďaleko. Svoje pripomienky predstavil minulý rok aj Európsky parlament.

Čítajte aj: Europoslanci by radi oslabili tretí pilier bankovej únie

Kapitálová únia: Dôchodky cezhranične

Komisia predstaví návrh osobného dôchodkového produktu EÚ. Malo by ísť o akýsi európsky druhý pilier. Cieľom je znížiť prekážky v cezhraničnom poskytovaní dôchodkových služieb a posilnenie kokurencie medzi poskytovateľmi dôchodkov. Európska exekutíva na túto tému minulý rok zorganizovala aj verejnú konzultáciu a híring.

Obchod: Ratifikácia CETA, TTIP otázne

Začiatkom februára bude Európsky parlament hlasovať o obchodnej dohode EÚ s Kanadou. Komplexnú hospodársku a obchodnú zmluvu (CETA) podpísali lídri oboch strán v októbri minulého roka. Podpis vtedy niekoľko dní blokoval belgický región Valónsko, ktorý podmienil svoj súhlas zmenami v oblasti poľnohospodárstva a spôsobu riešenia investičných sporov. Okrem Európskeho parlamentu musí zmluvu ratifikovať aj všetkých 28 členských štátov Únie, vrátane niektorých regionálnych parlamentov.

Slovenský premiér Robert Fico očakáva hladký priebeh ratifikácie, niekoľko regiónov Belgicka však už oznámilo, že ak spomínaný Investičný súdny systém (ICS) neprejde ďalšími zmenami, zmluvu ratifikovať nebudú. To by znamenalo zrušenie aj predbežného uplatňovania tejto zmluvy, ktoré by spustil súhlas Európskeho parlamentu. Tam už svoje námietky vzniesol Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci.

Čítajte aj: Ratifikácia CETA: Všetko alebo nič

V roku 2017 chce Komisia začať nové obchodné rokovania s Austráliou, Čile, Novým Zélandom aj Tureckom. Dôležité pre Európsku komisiu bude aj rozhodnutie novej vlády v Spojených štátoch či pokračovať v rokovaniach o kontroverznej zmluve TTIP.

Čítajte aj: Lange: Dajme TTIP do chladničky

DISKUSIA, KTORÚ SA OPLATÍ SLEDOVAŤ

Dobudovanie Hospodárskej a menovej únie

Na jar, 60 rokov od podpisu Rímskych zmlúv, Európska komisia predstaví dlho očakávanú Bielu knihu o budúcnosti Európy. Načrtne v nej, okrem iného, ako reformovať Úniu po brexite. Najväčší dôraz však bude venovať ďalšej fáze prehlbovania Hospodárskej a menovej únie (HMÚ) ako aj preskúmaniu Paktu stability a rastu.

Očakáva sa, že Komisia predloží aj návrh na vytvorenie rozpočtovej kapacity eurozóny. Pôjde pravdepodobne o formu makroekonomického stabilizačného mechanizmu, akým je napríklad Slovenskom presadzované spoločné európske poistenie v nezamestnanosti. V hre sú ale aj ďalšie možnosti. Proti spoločným fiškálnym nástrojom sa však dlhodobo vyjadrujú silné členské štáty ako Nemecko či Holandsko.

 

Článok uverejnil portál euroactiv.sk