Šéf migrácie: Ak Schengen skolabuje, bude to koniec európskeho projektu

Podľa komisára pre migráciu sa utečenecká kríza zhoršuje. Upozornil na to europoslancov na stretnutí, ktoré organizoval výbor občianskych slobôd. Ako uviedol Dimitris Avramopolous, Európa  je vystavená rastúcemu populizmu a nacionalizmu. Zároveň vyzval členské štáty, aby si plnili svoje sľuby a preukázali si vzájomnú solidaritu: „Ak sa Schengen zrúti, bude to začiatok konca európskeho projektu.“

Avramopolous, ktorý šéfuje úradu pre migráciu a domácej politiky diskutoval spolu s predsedom výboru občianskych slobôd Claudeom Moraesom o doterajšej efektívnosti prostriedkov, ktoré boli určené na riešenie utečeneckej krízy.

Relokačná schéma

Ešte v septembri poslanci schválili relokáčnú schému, podľa ktorej malo byť premiestnených 160 000 žiadateľov o azyl z krajín EÚ, kde bol príliv migrantov najsilnejší. Doposiaľ však bolo premiestnených len 272 ľudí. Podľa Avrampolousa by sa mali na premiestňovaní podieľať všetky členské štáty a nemali by podliehať domácim politickým agendám.

Na nedostatočný pokrok pri prerozdeľovaní reagovali aj poslanci Európskeho parlamentu. „Ako môžeme niečo implementovať, ak členské štáty dokola opakujú nie, nie, nie,“ povedala nemecká poslankyňa Cornelia Ernst (GUE/NGL).

Podľa Dublinského dohovoru má o žiadostiach o azyl rozhodovať krajina, do ktorej vstúpil uchádzač ako do prvej. Poslanci sa zhodli na to, že je nutné zmeniť túto doterajšiu legislatívu. Európska komisia predstaví nové opatrenia v marci.

Timothy Kirkhope, poslanec za ECR dúfa, že prehodnotenie Dublinských dohovorov prinesie jasné výsledky: „Nepotrebujeme gestá prezlečené za politiku.“

Parlament v súčasnosti pracuje na návrhu permanentného relokačného mechanizmu a zozname bezpečných krajín, odkiaľ žiadatelia prichádzajú. V praxi to bude fungovať tak, že ak migranti prichádzajú zo štátu, ktorý je na zozname, bude pre nich ťažšie získať azyl.

Kontrola hraníc

Ďalším predmetom diskusie bola lepšia ochrana vonkajších hraníc, aby nedošlo ku kolapsu Schenhenského priestoru. Komisia už požiadala o posilnenie agentúry na ochranu hraníc Frontex. Mala by sa premeniť na orgán, ktorý by bol v určitých prípadoch konať aj bez súhlasu príslušnej krajiny, čo Parlament uvítal. Návrhy tiež vyžadujú od štátov mimo Európskej únie, aby sa podieľali na spolupráci.

Birgit Sippel, nemecká členka skupiny S & D, sa pýtala, či táto spolupráca bola zameraná na riešenie situácie utečencov, alebo má migrantov len zadržať pred príchodom do krajín únie.  Europoslankyňa Ska Keller dodala, že podľa správ Turecko už tlačí utečencov späť do Sýrie, čo je priamy dôsledok jeho dohody s EÚ.

Hot spots

Záchytné tábory, tiež známe ako hot spots, fungujú v Talianku a Grécku. Majú rozlišovať medzi utečencami, ekonomickými migrantmi a teroristami, ktorí sa snažia prekĺznuť do Európy. Centrá prijímajú ľudí a registrujú ich pomocou odtlačkov prstov.

Záchytné tábory však niektorí poslanci považujú za nedostatočné. „V Taliansku centrá nefungujú, identifikačný proces je príliš pomalý,“ povedala talianska členka EFDD  Laura Ferrara. Odmietnutom žiadateľom o azyl sa podľa nej nedostalo pomoci a neboli ani odprevádzaní späť k hranici.

Komisár Avromopolous uznal, že tkz. hot spoty sú len v procese vývoja. Zároveň dodal, že všetky členské štáty majú povinnosť privítať utečencov dôstojným spôsobom.

Europoslanci sa venovali aj nedávnym tragédiám teroristických útokov v Paríži, Istanbule a sexuálnym útokom v Kolíne nad Rýnom počas Nového roka. Komisár odmietol akékoľvek prirovnávanie migrantov k teroristom. Holandská poslankyňa Vicky Maeijer považuje politiku únie za veľmi nebezpečná, pričom by mala hranice okamžite uzavrieť.

Budúce návrhy

Komisár Avramopoulos povedal, že Komisia pracuje na dlhom zozname stredných a dlhodobých opatrení s cieľom vytvoriť udržateľnejší migračnú systém do budúcnosti. Zahŕňa značnú finančnej pomoc štátom, ktoré čelia najväčšiemu prílivu utečencov, revíziu systému modrých kariet a nový systém pre presídlenie žiadateľov o azyl. V marci Komisia zverejní svoj návrh tkz. inteligentných hraníc.

Článok priniesli Európske noviny